Kniha – Dvanásť rokov v čele pretekov: Príbeh Okolo Malohontu

/v

Organizovanie pretekov Teatro Okolo Malohontu bolo dobrodružstvo, ktoré stojí za prečítanie. Autor zaznamenal svoje spomienky z pohľadu riaditeľa, aby nezapadli do zabudnutia. Kniha Dvanásť rokov v čele pretekov odhaľuje nielen organizačné strasti, ale aj legendárne súboje na čele pelotónu. Je určená všetkým fanúšikom Malohontu, no určite zaujme každého cyklistu či pretekára.

Parametre:

  • Názov: Dvanásť rokov v čele pretekov: Príbeh Okolo Malohontu
  • Väzba: brožovaná
  • Rozmer: 110 × 180 mm
  • Počet strán: 50
  • Doba čítania: 0,5 – 1 h
  • Cena: 2,50 € (poštovné a balné + 3,- €)

Knižku si môžete objednať jednoducho, zaslaním svojej poštovej adresy na e-mail: info@okolomalohontu.sk. Pre osobný odber v Rimavskej Sobote stačí zavolať (0917 270 007).

Cena pokrýva len reálne náklady na tlač. Autorovi úplne stačí, ak si ju niekto prečíta.

Kniha je rozdelená na dvanásť kapitol podľa rokov. Do čítania prvej sa môžete vrhnúť hneď teraz.

Prvá kapitola: 2014

Stierače neúnavne kmitali po čelnom skle dodávky. Sedel som na sedadle spolujazdca. Šoféroval Dodo. Mlčali sme, obaja strápení. Naša ročná snaha a usilovná práca mali už zajtra vyvrcholiť: prvým ročníkom cestných cyklistických pretekov Teatro Okolo Malohontu.

Počasie sme si predstavovali inak. Pršalo nepretržite druhý deň a predpoveď na nedeľu nebola o nič lepšia. Dodovi zazvonil telefón:
– Juhaniak, prosím?
Volajúceho som nepočul, no Dodo odvetil:
– Samozrejme, aj keby fúriky padali. Preteky budú.

Takýchto telefonátov bolo v tých dňoch veľa. Podujatie bolo nové a mnohí nemali s podobnou akciou skúsenosti – miestna polícia, dobrovoľníci, diváci ani niektorí pretekári. Ich pochybnosti sa prenášali aj na nás.

Dodávka bola naložená balíkmi slamy. Viezli sme ich na zabezpečenie stĺpikov v cieľovej rovinke. Posledná úloha toho náročného dňa. Vtom sa oproti nám objavil Filip Balciar, jeden z mála miestnych pretekárov. Švihal si to na bicykli hore kopcom bez ohľadu na dážď. Bol sa pred zajtrajškom rozjazdiť – starý cyklistický zvyk. Pozdravili sme sa.

Jeho odhodlanie nebolo o nič menšie ako naše. Každý sa trochu obetoval – organizátori aj pretekári. Skupinová motivácia bola poháňaná nadšením pre preteky. Moju únavu a pochybnosti vystriedalo zadosťučinenie.

Na druhý deň ráno sa z tmavého neba stále liala voda na hlavy sedemdesiatich siedmich cyklistov stojacich pod štartovou bránou. Tá pôsobila uprostred námestia v ten zamračený deň takmer surreálne. Nové plachty v jasných farbách boli dokonale napnuté na jej kovovej konštrukcii. Divákov bolo napriek počasiu prekvapivo veľa. Cyklistické preteky sa tu nejazdili celé desaťročia. Zvedavosť zohrala svoju úlohu. Moderátor Roman neúnavne a energicky hovoril do mikrofónu a jeho hlas sa odrážal od okolitých budov. Štartovaciu pištoľ zvieral Rado, majiteľ firmy Teatro a titulný sponzor. Presne o pol jedenástej zaznel výstrel, a prvý ročník odštartoval.

Sedel som v prvom aute pred pelotónom. Pred nami išli policajti a za nami cyklisti. Úplne nová skúsenosť, s ktorou som sa dovtedy nestretol. Po absolvovaní slávnostného okruhu mestom som na jeho konci, priamo pri tabuli, odmával z okna auta červenou vlajkou ostrý štart pretekov. Bolo to na začiatku prvého stúpania na Škváru.

V chladnom počasí a vytrvalom daždi sa na takmer stokilometrovej kopcovitej trati postupne sformovala vedúca skupina. V sedle Chorepa som stál v nepremokavej bunde s kapucňou na hlave. Cyklistov sme nechali v stúpaní za sebou, aby sme boli na vrchole včas. Zrazu sa okolo mňa prerútil Kamil Juhaniak, tesne nasledovaný Filipom Balciarom a Števom Nôtom. Zapísal som si ich poradie v súťaži vrchárov – tradičnej doplnkovej disciplíne na spestrenie pretekov. Naskočil som do auta a v technickom zjazde sme sa opäť drali na čelo.

Do vysielačky som zahlásil:
– Poradie na prémii: prvý Kamil, druhý Filip.
Cez charakteristický šum a radostné výkriky celého osadenstva v druhom aute sa ozval Dodo:
– Supér, tešíme sa.

Števo Nôta jazdil celé preteky v pláštenke, ktorá mu bola aspoň o dve veľkosti väčšia. Viala na ňom vo vetre. Aerodynamika ešte nebola v trende a skúseností tiež veľa nemal – boli to hádam jeho druhé preteky v živote. Pláštenku si zložil až v poslednom stúpaní, keď sa pripravoval na záver.

V dramatickom súboji o poslednú horskú prémiu na Škváre si Kamil a Števo zašprintovali o body. Vďaka tomu si vybudovali veľmi malý náskok, okolo piatich sekúnd. V tomto momente do cieľa ostávalo menej než osem kilometrov. Z auta som ich úsilie udržať sa pred prenasledovateľmi videl veľmi dobre. Striedali sa a spolupracovali. Neveľká skupina za nimi zaváhala a dvojici sa podarilo udržať výhodu až do záveru.

V technicky náročných posledných kilometroch v uliciach mesta Gabo za volantom čierneho Subaru zošliapol plyn. Do cieľa sme vleteli v predstihu. Za slabého dažďa na mokrej ceste sa Števo v zamotanom dojazde osamostatnil. Zvíťazil len s trojsekundovým náskokom pred druhým Filipom a tretím Dušanom Kozlom. Kamila dostihli pár metrov pred cieľom, skončil štvrtý. Števo si pripísal prvé historické víťazstvo. Od radosti zabudol brzdiť a takmer narazil do budovy na konci námestia.

Organizátorskú skúšku v septembrovom lejaku sme zvládli. Prebudili sme cestnú cyklistiku v regióne. Vedeli sme, že toto nebol len jednorazový projekt. Stvorili sme preteky, ktoré nás mali sprevádzať celú nasledujúcu dekádu. Mali sme v pláne vytvoriť legendu.

Pokračovanie v knihe.