Prečo je trasa Malohontu stále kratšia?

Prvý ročník Teatro Okolo Malohontu v roku 2014 meral spolu so slávnostným štartom takmer 99 kilometrov. Okrem roku 2017, keď sa pretekalo na dvoch trasách pričom dlhšia mala až 121 kilometrov, sa dĺžka pretekov každým rokom skracovala. Posledný, 11. ročník bol čo sa týka trasy úplne najkratší, len 70 kilometrov. Prečo to tak je?

Na začiatok sa musíme pozrieť na históriu amatérskych pretekov na Slovensku a regionálne špecifiká. Pred 10 až 15 rokmi bolo rozhodne veľmi výnimočné mať viac ako jedny preteky v jeden víkend na celom Slovensku. Ani okolité štáty na tom neboli oveľa lepšie. Samozrejme, bol tu trend dlhých cestných maratónov, ako Tatry Tour (+200 km), Jarná Klasika (+120 km), Tour de Volcano a podobne, na ktoré sa oplatilo cestovať dlhé hodiny, keďže sa na nich dalo poriadne zapretekať. Všetky spomenuté podujatia už zanikli, hlavne kvôli klesajúcej účasti a náročnosti zabezpečenia tak dlhej trasy. Je organizačne úplne iné pripraviť 120-kilometrovú trasu ako 60-kilometrovú. Množstvo križovatiek a tým aj potreba dobrovoľníkov rastie každým kilometrom. Nehovoriac o časovom rozostupe medzi prvým a posledným pretekárom.

Nasleduje dôležitosť regionálnej základne a tradícií pretekov. Veľa cyklistických klubov v Rimavskej Sobote nikdy nebolo. V roku 2014 boli v meste presne traja pretekári, takže prilákať na štart veľké množstvo účastníkov si vyžadovalo pripraviť atraktívnu trasu, za ktorou by sa oplatilo cestovať aj z väčšej vzdialenosti. Toto bola naša filozofia v prvých rokoch podujatia. Veľkým cieľom bolo mať na štarte 200 cyklistov. Vyvrcholilo to štvrtým ročníkom v roku 2017, keď sme pripravili dve trasy s cieľom dosiahnuť rekordnú účasť. Zlé počasie však zhatilo naše plány a počet pretekárov bol nižší (95) ako v dovtedy rekordnom druhom ročníku (147).

Od tohto nezdaru sme sa vrátili len k jednej trase. Jej dĺžka sa pohybovala medzi 85 a 88 kilometrami šesť ďalších ročníkov po sebe. Prekvapivo počet účastníkov pomaly rástol. Preteky sa každým rokom dostávali do povedomia cyklistov stále viac a určite sa aj zväčšovala cyklistická komunita na Slovensku, ale hlavne v regióne. Tento rast bol však pomerne malý.

Voľný termín bez iných podobných podujatí už prakticky nebolo možné nájsť. Pribudli veľké komerčné podujatia s obrovským rozpočtom, ktoré stiahli veľkú časť “dopytu”, ale na oplátku aj priviedli viacej ľudí k súťažnej cyklistike. Taktiež v posledných rokoch vzniklo viacero líg, ktoré vďaka blízkosti k pretekárom a množstvu kôl v sezóne dokázali pritiahnuť cyklistov zo svojho okolia, ktorí sa tam dostatočne vypretekajú bez otravného cestovania. Aj preto bolo stále ťažšie prilákať cyklistov z väčšej diaľky. Stalo sa nepredstaviteľné, aby sme mali na štarte niekoho z Poľska, alebo Česka, čo nebol v začiatkoch problém. Náš cieľ mať na štarte 200 ľudí sa nám nepodarilo nikdy naplniť. Najbližšie sme k tomu boli v 10. ročníku, kedy štartovalo 178 cyklistov. Avšak energia a cena, ktorá bola na dosiahnutie tohto čísla potrebná, si vyžiadala svoju daň.

Počiatočná ambícia spraviť veľké medzinárodné podujatie sa po rokoch zmenila na únavu a myšlienky o ukončení celého projektu po jubilejnom 10. ročníku. Preteky však pokračovali prekvapivo hlavne vďaka podpore dobrovoľníkov, ktorí sú snáď ešte dôležitejší ako samotný účastníci. Snaha spraviť z pretekov obrovskú udalosť išla do úzadia a zmenili sa skôr na menšie regionálne podujatie s dosahom aj mimo kraj. Trasa 11. ročníka v roku 2024 sa skrátila na 70 kilometrov, čím sa uľavilo organizátorom v ich povinnostiach a rozšírila sa cieľová skupina aj na menej zdatných lokálnych cyklistov. Účasť prirodzene klesla, ale podarilo sa naplniť plánovanú kapacitu 150 registrovaných ľudí. Prilákať toľko cyklistov je však v konkurencii iných podujatí každým rokom ťažšie. 

Zmena trasy síce skrátila čas strávený na pretekoch, no na jej kráse to nič nezmenilo. Vďaka tejto adaptácii sa podujatie udržalo a môže naďalej písať svoju históriu.