Rozhovor: Gábor Fejes – najúspešnejší pretekár v histórii Malohontu

Gábor, si veľmi dobre známy medzi cyklistami na Slovensku. Povyhrával si toho veľmi veľa a darí sa ti aj u nás. Vrchársku súťaž si vyhral štyrikrát a dvakrát si vyhral celkovo. V čom spočíva tvoje tajomstvo úspechu, že si tak dlho na vrchole? Máš tajné tréningové metódy? 🙂
Ďakujem! Áno mám dobré spomienky na preteky Okolo Malohontu. Dosiahol som tu pekné výsledky. Nemyslím si že, by som mal nejaké tajomstvo. Ako väčšina pretekárov mám trénera, ktorý mi píše tréningy. Pracujeme spolu od roku 2011 takže mi je viac priateľom než trénerom, okrem iného on je jedným z dôvodov, že som schopný udržať si motiváciu počas toľkých rokov. 🙂 Pracujem tvrdo, snažím sa trénovať poctivo a pripraviť sa na súťaž najlepšie ako viem fyzicky ale aj psychicky. Na Okolo Malohontu nerobím špeciálnu prípravu ale je pravda, že často konzultujem s mojim trénerom nasledujúce preteky, takže podľa toho môžeme upraviť tréningový program.

Pretekáš už veľmi dlho, koľko je to vlastne rokov? Kde berieš stále motiváciu tvrdo trénovať?
Začal som v roku 2003 takže už 16 rokov. Toto je zaujímavá otázka a musím priznať, že som nad tým dlho premýšľal. Vždy som rád trénoval, pre mňa to nikdy nebolo trápenie, že sa musím do toho nútiť. Užíval som si to a stále ma to baví. Rád prekonávam limity a tvrdo pracujem. Pre mňa je to ako každodenná výzva. Je to ako keď horolezec lezie na ťažkú horu. Keď som schopný dokončiť cez deň ťažký tréning, vždy mám potom dobrý pocit, že som urobil niečo užitočné a dáva mi to pocit uspokojenia v živote. Ten pocit je naozaj ťažké zažiť kdekoľvek inde ako v športe. Myslím si, že všetci ktorí robíme cyklistiku sme súťaživí ľudia, ktorí sa snažia odovzdať zo seba maximum počas pretekov, ale aj počas tréningov. Toto mám vždy na pamäti keď robím niečo ťažké alebo náročné, že niekto, s kým budem pretekať môže robiť v rovnakom čase to isté a musím si pred ním udržať náskok.
Mám rád pocit úspechu. Ten pocit má pre mňa rôzne podoby. Keď vložím veľa práce do tréningu a cítim, že bicykel ide rýchlejšie každý deň alebo keď cítim, že som silnejší ako minulý týždeň. Keď vyhrám preteky pôsobivým spôsobom ako napríklad sólovou jazdou do cieľa alebo stáť na pódiu. Toto sú všetko pozitívne pocity pre ktoré robím tento šport. Každopádne pre mňa bola vždy najväčšia motivácia keď som zlyhal.
Myslím si, že konštantný úspech robí pretekára lenivým pokiaľ ide o zlepšovanie. Ak vyhrám preteky, občas s relatívne malým úsilím som samozrejme rád, ale taktiež si poviem, že som na tom dobre a už sa ničoho nemusím obávať. Samozrejme keď si toto poviete je potom veľmi ľahké urobiť chybu a pochybiť. Občas je to veľmi ťažké, musíte zastaviť na okamih popremýšľať a opäť sa pozviechať. Pre mňa toto bola skutočná motivácia poučiť sa z chýb, ktoré som urobil a neopakovať ich. Pokiaľ ide o budúcnosť, chcel by som pretekať pokiaľ ma to bude baviť a budem konkurencieschopný.

Zaspomínajme si trochu na tvoje predstavenia na Malohonte. V roku 2016 si vyhral po neuveriteľnom úniku od ostrého štartu až do cieľa. Okrem úvodného kopca kde ti ešte stíhal Štefan Nôta si išiel sám. Ako si spomínaš na tento ročník?
Pamätám si tie preteky veľmi dobre. Trasa v roku 2016 bola trochu iná ako v súčastnosti. Začínalo sa do strmého a dlhého kopca hneď po ostrom štarte. Mal som vtedy naozaj skvelú formu a cítil som sa sviežo, tak som sa rozhodol skúsiť to hneď po štarte. Len Števo bol schopný udržať sa so mnou na čele. Náskok pred pelotónom sme si vybudovali veľmi rýchlo. Podarilo sa mi vyhrať všetky prémie a prišiel som do cieľa sám. Bol som veľmi šťastný. 🙂
Veci sa odvtedy trochu zmenili, od tohto roka sme so Števom tímoví kolegovia v CK Spartak Tlmače, čo ma veľmi teší. Atmosféra v našom tíme je skvelá. 🙂

V roku 2017 si bol opäť v úniku a siahal si na víťazstvo ale defekt na úzkej ceste za obcou Potok ti skrížil plány. Minulý rok si sa vrátil a víťazstvo si si už nenechal ujsť. Ale opäť to nebolo bez problémov, môžeš nám popísať čo sa minulý rok stalo?
To je pravda. Moje posledné dve účasti boli povedzme.. hektické. V roku 2017 som útočil z malej skupinky pretekárov na posledných 30 km. Všetky dôležité stúpania toho dňa boli za nami a bol čas rozhodnúť preteky. Ráno pršalo čo nanešťastie spôsobilo, že voda naplavila veľa kamienkov a blata na cestu. Mal som malý náskok pred prenasledovateľmi ale defekt predného kolesa mi zahatil cestu.
Minulý rok som sa rozhodol útočiť na prvom stúpaní (sedlo Chorepa). Môj útok bol úspešný ale v skupine prenasledovateľov sa nachádzali silní pretekári. Musel som bojovať o každú sekundu. Na méte 15 km do cieľa som si mojim náskokom začínal byť istý. A ako to už býva, postavil som sa zo sedla, aby som si trochu natiahol nohy keď som počul niečo prasknúť. Jeden zo špicov v mojom prednom sa zlomil. Koleso sa rozcentrovalo, šúchalo o brzdu a zvyšok špicu narážal do prednej vidlice pri každej otočke. Od toho momentu bola moja cesta do cieľa trochu strašidelná. Nemal som servisné vozidlo, ktoré by mi vymenilo koleso a nebol som si istý, či to koleso vydrží. Cítil som sa, že sa môže zlomiť každú sekundu. Kým som sa staral o koleso stratil som veľa času a prenasledovatelia sa dostali veľmi blízko. Musel som jazdiť veľmi opatrne a pritom najrýchlejšie ako sa dalo. Našťastie som udržal pár sekundové vedenie a vyhral preteky. 🙂

Plánuješ sa zúčastniť aj tento rok?
Áno plánujem sa zúčastniť aj tento rok.

Ďakujeme za rozhovor.