Zákulisie organizácie pretekov

Myšlienka zorganizovať cyklistické preteky v Rimavskej Sobote sa mi v hlave zrodila niekoľko rokov dozadu. Bola to dosť odvážna myšlienka, keďže v okrese Rimavská Sobota nemá cestná cyklistika vôbec žiadnu tradíciu ani zázemie a počet aktívnych cyklistov, ktorí sa zúčastňujú podobných akcii sa dá spočítať na prstoch jednej ruky. Všetky tieto spomínané faktory a tiež môj pomerne mladý vek a nedostatok skúseností túto myšlienku na niekoľko rokov odsunulo do úzadia.

V septembri roku 2013 som mal aj napriek dlhej sezóne stále veľkú chuť pretekať, ale cestná cyklistická sezóna na Slovensku sa pomaly končila, kalendár podujatí bol čoraz prázdnejší a možností pretekať bolo stále menej. Chýbali mi väčšie cestné preteky na konci sezóny s atmosférou jesenného počasia, ktoré je ideálna na cyklistiku. To bol prvotný impulz prečo som opäť oprášil myšlienku cestných pretekov v našom meste. Chcel som usporiadať atraktívne preteky v krásnom prostredí, pre všetkých cyklistov, aby mali motiváciu trénovať čo najdlhšie.

Mal som 6 ročné skúsenosti s pretekaním na Slovensku a v okolitých štátoch. Pomerne dostatok času, vhodné zamestnanie a hlavne veľkú chuť do práce. Pri prezentácii myšlienky zorganizovania pretekov som sa okamžite stretol s pozitívnymi ohlasmi a podporou. Definitívne som sa rozhodol, že preteky sa konať budú. Mal som tiež veľké šťastie na spoluorganizátora, ktorému som dal príznačné meno technický riaditeľ. S odstupom času viem, že sám by som to nezvládol a skúsenosti, ktoré priniesol Dodo boli nenahraditeľné. Nasledovalo 365 dní počas ktorých sa zrodili cyklistické preteky s názvom Teatro Okolo Malohontu.

Ak chcem zorganizovať cyklistické preteky, musia byť na úrovni, pretekári z nich musia mať dobrý pocit a cítiť sa ako na profesionálnych pretekoch. Chcel som vytvoriť výnimočnú atmosféru, lenže to nie je vôbec jednoduché dosiahnuť. Výber zaujímavej trate a atraktívne umiestnenie štartu a cieľa pretekov sú preto veľmi dôležité. Našťastie som mal v tomto jasno od začiatku. Trasu pretekov som nosil v hlave roky a vedie krásnou kopcovitou krajinou. Pre štart a cieľ pretekov nie je ideálnejšie miesto v Rimavskej Sobote ako historické Hlavné námestie. Rovnako sa kvalitné preteky nezaobídu bez diváckej kulisy. Avšak na to, aby prišli diváci k trati, je potrebné stanoviť určitú úroveň podujatia a spropagovať ho. Stanovil som si základné body, ktoré musia kvalitné preteky spĺňať:

  • Atraktívna trať
  • Vysoká úroveň bezpečnosti
  • Atraktívne miesto štartu a hlavne cieľa
  • Vlastná webstránka
  • Moderný dizajn mapy a profilu
  • Čo najväčšie množstvo informácii o pretekoch
  • Elektronické meranie času
  • Kvalitné zázemie
  • Divácka kulisa
  • Pekná cieľová brána
  • Mnoho ďalšieho..

Ako začať? Najlepšie je poučiť sa od skúsenejších. Napísal som siedmim organizátorom najlepších cestných cyklistických pretekov na Slovensku a dostal som šesť rôznych odpovedí, ktoré mi pomohli aspoň v tom, že som vedel, kde začať. Prvotná návšteva primátora mesta a okresného úradu mi dali nádej, že sa to všetko bude dať zvládnuť. Vtedy som ešte ani zďaleka netušil čo všetko ma čaká.

Aj keď sa môže rok zdať ako dostatočne dlhá doba na prípravu pretekov, opak je pravdou. Za ten rok bolo veľmi málo dní, počas ktorých by som sa nevenoval organizačným povinnostiam. Celú trasu pretekov bolo potrebné prejsť a vytvoriť jej mapu a profil. Zabralo to značné množstvo času. To isté platí aj o následnej tvorbe a spustení webstránky. Veľký problém sme mali s názvom pretekov. Na názor som sa pýtal veľkého množstva ľudí, nakoniec sme použili tradičný kľúč a to názov regiónu kde sa preteky konajú v spojení so slovom „okolo“.

Zabezpečiť vysokú úroveň podujatia sa zo štandardného štartovného poplatku na slovenských pretekoch nedá, preto sú nevyhnutní sponzori. Ich zháňanie, oslovovanie, prehováranie je osobitná a veľmi rozsiahla kapitola. Od nášho hlavného sponzora, ktorého meno je uvedené aj v názve pretekov, až po toho najmenšieho, ktorý uvedený nikde nie je, patrí vďaka všetkým. Bez nich by sa to nepodarilo.

Založil som si veľký zošit v tvrdej väzbe, do ktorého som si zapisoval všetky informácie, podnet, nápady atď. Postupom času sa k tomuto zošitu pridala aj odkladacia mapa s chlopňami, ktorá sa stále viac a viac napĺňala povoleniami a žiadosťami. Posledné dva mesiace pred pretekmi sa mojím každodenným spoločníkom stal ruksak s notebookom, spomínaným zošitom a všetkými povoleniami, bez ktorých som nespravil ani krok. Nikdy som nevedel kedy budem niečo z toho potrebovať.

K povoleniam by som povedal len toľko: Slovensko je síce malá krajina, ale delí sa na niekoľko krajov a ešte viac okresov a ak podujatie presahuje hranice jedného okresu, komplikuje sa. Naše preteky prechádzali cez dva okresy. Hoci dĺžka trasy cez druhý okres bola len 6 kilometrov, na práci nám to pridalo raz toľko. Našťastie sme sa takmer všade stretávali s pozitívnymi reakciami. Podobné športové podujatie sa v našom regióne ešte neorganizovalo a väčšina ľudí bola nadšená, že sa tu bude niečo také konať. Písaním všetkých žiadostí som sa zabával asi 3 mesiace. Na organizovanie pretekov po cestách 1. 2. a 3. triedy, súkromných cestách a miestnych komunikáciách v dvoch okresoch sme potrebovali povolenia od:

  • Regionálnej správy ciest RS
  • Regionálnej správy ciest LC
  • Slovenskej správy ciest, Investičná výstavba a správa ciest – Banská Bystrica
  • Okresného dopravného inšpektorátu RS
  • Krajského dopravného inšpektorátu BB
  • Okresného úradu Banská Bystrica
  • Štátneho podniku Lesy SR (kvôli súkromnej ceste v ich vlastníctve po ktorej viedli preteky)
  • Mesta Rimavská Sobota (2x)

Okrem toho som ešte písal žiadosti na Okresný dopravný inšpektorát v Lučenci a Okresné riaditeľstvo PZ v Rimavskej Sobote kvôli zabezpečeniu trasy pretekov. Tiež sa mi u Železníc Slovenskej republiky podarilo vybaviť, aby počas konania pretekov neprechádzal žiadny vlak cez železničné priecestie, ktoré križovala trasa. Mali sme niekoľko rokovaní s políciou, aby sa nám podarilo zabezpečiť čo najvyššiu možnú mieru bezpečnosti pre pretekárov.

Z toho množstva vecí, ktoré bolo potrebné zabezpečiť spomeniem tie najhlavnejšie. V prvom rade bolo potrebné zabezpečiť stravovanie pre pretekárov a dobrovoľníkov, spolu s vhodným zázemím pre registráciu pretekárov. Cieľovú bránu, elektronickú časomieru, sanitku, množstvo dobrovoľníkov a ich zaškolenie, sprievodné autá, vysielačky, bufet na trati, ozvučenie, stupne víťazov, trofeje atď. Chcel som, aby boli preteky na čo najvyššej úrovni a k tomu mali dopomôcť cyklistické fľaše s vodou na bufete, ktoré podávali cyklistom dobrovoľníci. Vďaka sponzorom sa nám to podarilo. Myslím si, že by to na každých dlhších pretekoch malo byť samozrejmosťou. Na poslednú chvíľu sa nám podarilo zabezpečiť aj držiak fliaš na motorku takže cyklisti si mohli za jazdy kdekoľvek na trati vziať fľašu s vodou. Nie každý pretekár má vlastné sprievodné auto, aj preto bolo k dispozícii neutrálne mechanické auto do ktorého som poskytol vlastné kolesá, ktoré sa aj využili. Nechcel som štandardné plechové trofeje, ale niečo naozaj pekné, tradičné a hodnotné. Preto sme siahli po keramických pohároch, ktoré nám vyrobila miesta hrnčiarka na objednávku.

Podujatie bolo potrebné spropagovať medzi cyklistami v celej strednej Európe na čo slúžili rôzne špecializované portály. Nedokážem spočítať množstvo stránok, kde všade som posielal propozície so žiadosťou o uverejnenie. Tiež propagácia v regióne pomocou najnavštevovanejšieho regionálneho spravodajského portálu, Facebooku, obecných rozhlasov vo všetkých dedinách a mestách na trati pretekov a plagátmi, ktorých bolo vytlačených a vyvešaných 500 kusov. Natočili sme aj reklamný spot. Neobišlo sa to bez problémov, ale výsledok podľa mňa stál za to. Všetky tieto opatrenia prispeli k tomu, že na preteky bolo prihlásených v deň ukončenia registrácie 154 cyklistov z 5-ich krajín a ohlasy na preteky boli z celého okresu prekvapivo hlasné a veľmi pozitívne.

Týždeň pred pretekmi sme vyznačili trasu maľovanými šípkami na asfalte. Bola to práca na 9 hodín. Posledné dni som nevedel ani spávať, na tréning mi vôbec neostal čas. Po skončení v práci som sa venoval až do večera organizácii pretekov, či už plánovaniu zabezpečenia trasy, vyzdvihnutiu a deleniu cien do tomboly a pre víťazov, tlači tabúľ a potrebných papierov, zaúčaniu dobrovoľníkov, odpovedaniu na množstvo mailov a telefonátov. Faktúra za mobilný telefón sa mi zvýšila 10-násobne.

Dva dni pred pretekmi prebiehali posledné plánovania, stretnutia so štátnou, ale aj mestskou políciou, zabezpečovanie materiálu, elektrických prípojok pre aparatúru a časomieru a nakoniec uzatvorenie námestia v deň pretekov. Na transport stupňa pre víťazov sme si museli požičať dodávku, kvôli jeho veľkým rozmerom a vysokej hmotnosti. V ten deň skoro celý čas pršalo. Dážď bol dôvod, ktorý mi robil najväčšie vrásky na čele. Každý deň som pozeral všetky možné predpovede, hypnotizoval radary a modely. Žiaľ Aladin zo SHMÚ želania neplní.

Deň pred pretekmi pršalo ešte viac, ale stále som dúfal v pekné počasie na nedeľu. Doobeda som ešte nakúpil posledný materiál a vyzdvihol vysielačky. Popoludní nás čakala ešte jedna ťažká úloha, pozametať trať. Zabezpečili sme síce opravu cesty na najhoršom úseku v zjazde z druhej horskej prémie, ale následkom toho ju bolo potrebné očistiť od hrubej vrstvy štrku. Rovnako súkromnú úzku lesnú asfaltovú cestu, ktorá sa počas roka využíva na ťažbu dreva. Zohnať ľudí na takúto prácu v daždi, sa rovnalo nemožnej úlohe, našťastie sa však stále nájdu aj skutoční frajeri. Večer sme ešte boli naložiť balíky slamy, ktoré slúžili na zabezpečenie kovových stĺpikov na Hlavnom námestí pri dojazde do cieľa. Bezpečnosť pretekárov je vždy na prvom mieste. Už teraz bolo na cestách vidieť následky neutíchajúceho vytrvalého dažďa. Mali sme niekoľko telefonátov pri ktorých sme museli každého presviedčať, že sa skutočne bude pretekať aj za silného dažďa. Večer som po dlhej dobe nemal problém zaspať, bol som so silami na dne.

V deň pretekov som už o pol piatej ráno bol na nohách. Vonka nepršalo. Lialo. Počasie sa nedá naplánovať, ale ide o faktor ktorý najviac ovplyvňuje účasť na pretekoch. Najupršanejší víkend v roku padol presne na naše preteky. V nepremokavej bunde som ešte za tme vyvesil po celom meste tabule pre orientáciu pretekárov, tiež vzdialenosti a smerové šípky do cieľa. Ráno sa stavala aj cieľová brána a bariéry. Prebiehala registrácia pre pretekárov. Trasu pretekov nám z dvoch strán prešli dobrovoľníci na autách, čo bolo vzhľadom na počasie nevyhnutné. Neutíchajúci dážď spôsoboval, že na niektorých miestach na ceste stála voda a bolo potrebné vykopať rigoly, aby mala kam odtekať. Dokonca bolo potrebné aj odstraňovať jeden spadnutý strom. Na niektorých miestach tiekli cez cestu potoky vody a bolo tam naplavené bahno, ale s tým sa už nedalo nič robiť. Jeden rok príprav a preteky v tomto okamihu viseli len na vlásku. Na poslednú chvíľu vybavujem teplý čaj pre pretekárov do cieľa. Bez pretekárskych skúseností by som na to nepomyslel. Nie všetko išlo hladko, sú veci s ktorými som nebol spokojný a nechcem sa o nich zmieňovať, ale aspoň mám priestor na zlepšovanie do ďalších ročníkov. Kvôli počasiu prišlo len 79 pretekárov, čo ma mierne sklamalo. Boli dokonca aj pretekári, ktorí merali cestu až do Rimavskej Soboty a nakoniec sa neprezentovali, pretože ich odradil dážď.

Štart pretekov bol presne na minútu o 10:30. Počas slávnostného štartu v uliciach mesta dosahoval dážď svoje maximum, potom postupne ustával, ale pršalo celé preteky. Moje miesto bolo v prvom sprievodnom aute. Počas pretekov som mobilný telefón prakticky nepustil z ruky a ak som netelefonoval, komunikoval som cez vysielačku s technickým riaditeľom. Niekedy aj obe veci naraz. Vysielačky boli veľká pomoc. Pretekalo sa v kopcovitom teréne, kde je na mnohých miestach problém s mobilným signálom, ale vysielačky vtedy fungovali a bol to jediný spôsob ako komunikovať a zistiť čo sa deje za nami. Aj napriek nepriaznivému počasiu povzbudzovalo pri trati množstvo divákov, za čo sa im chcem poďakovať. Nič iné nevytvorí takú atmosféru veľkých pretekov, ako fanúšikovia. Bez poriadnej reklamnej kampane, by o týchto pretekoch nevedeli.

Zabezpečenie trate bolo bezproblémové a na veľmi vysokej úrovni. Od polície sme žiadali zabezpečiť 7 križovatiek, zabezpečili ich 20 za čo im patrí veľká vďaka. Mali skutočne profesionálny prístup. O bezpečnosť sa staralo približne 30 policajtov a rovnaké množstvo dobrovoľníkov. Všetci zotrvali na križovatkách až do príchodu posledného pretekára. Po pretekoch sa ešte nič nekončilo. Vrátenie čipov od všetkých pretekárov, príprava cien a trofejí a ich odovzdávanie pri ceremoniáli. Následné rozoberanie a upratovanie miesta štartu a cieľa a transport všetkého materiálu, ktorého vrátenie zabralo ešte niekoľko dní.

Na záver by som podotkol, že preteky prebehli bez problémov a bezpečne, čo je vždy najdôležitejšie. Verím, že každý bol spokojný a odniesol si domov pozitívny dojem. Počasie bolo až príliš jesenné, ale nakoniec aj to malo svoje čaro. Týmto článkom nechcem odradiť potenciálnych organizátorov pretekov, berte ho skôr ako návod. Chcel by som, aby sa z týchto pretekov stala tradícia a dúfam, že sa nám ich podarí zorganizovať aj budúci rok na ešte vyššej úrovni.